reklama

Zmenilo sa niečo?

Dieťa dostalo bojovú úlohu napísať, ako jeho rodičia prežili socializmus. Je to dvadsať rokov, ja som mala ledva šestnásť, tak sme spolu za výbuchov smiechu začali spomínať so starkým, aké to bolo. Pre decko v pubertálnom veku to až také hrozné nebolo. Chodili sme kupovať látku do Popradu, lebo v Prešove toho veľa nemali. Šili sme si doma modely z Burdy a štrikovali podľa Vereny. Obdivovali sme kočky na lesklých stránkach časopisu, ktoré stáli viac než dnes. Osemdesiat korún tuším.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Ale tie kočky vyzerali - presne ako tie dnes, čo vidím na ulici. Zdá sa mi, že sú dnes mladí krajší. Akosi spokojnejší, šťastnejší a to ich robí krajšími.
Ako obrazový materiál k tomu projektu, čo malo dieťa napísať, som plánovala nájsť nejaké foto. Ale potom ma osvietilo, že v pivnici mám jednu krabicu, alebo možno aj dve, s papiermi, čo používala mama ako materiály na nástenku. Učila v základnej škole a mala na starosti výzdobu. Tie poklady, čo som našla, ma rozveselili ešte viac: staré stránky Pravdy s heslom Proletári všetkých krajín, spojte sa! Peťko vraví (film Pelíšky milujeme všetci), že to poznám, to má byť takto: Proletári všetkých krajín, vyližte si prdel!
A tie obrázky, ako sedia pionieri s hrdinkou socialistickej práce… Alebo na besede s partizánmi. A tie šťastné tváre prežiarené pionierskymi šatkami. SKoro tri hodiny som sa prehrabávala v materiáloch určených do kozuba a rozhodla som sa, že si ich nechám.
Najväčšou lahôdkou bol mamin zošit z 1979 roku, kde si písala výchovný plán. „Zistiť, ktoré dieťa navštevuje náboženské obrady,“ skvie sa na jednej strane. A vedľa v kolónke: „plním!“. Pripomínať deťom (v prvom ročníku základnej školy) významné výročia typu: narodenie G. Husáka, začiatok Mesiaca československosovietskeho priateľstva a podobné kraviny. To by ma fakt zaujímalo, ako s nimi besedovala o narodení Gustáva Husáka. Ale mamuš si to už nepamätala. A kreslenie Aurory. To som mala aj ja v škôlke rada. Ten zošit jej kontrolovali nejaké ropuchy, lebo sú tam podpísané. A mama musela zapisovať aj svoje úspechy v štúdiu Marxizmu… 
Peťko sa ma tiež pýtal, čo je to vlastne kapitalizmus. Chcela som mu povedať tú formulku, ktorú nám vtĺkali do hláv ešte na základnej škole, že kapitalizmus je zriadenie, kde môžu ľudia vlastniť výrobné prostriedky… Žijeme teraz v kapitalizme, alebo v demokracii? 
Svokra minule zase zahlásila: Za komunistov bolo dobre, vôbec to nebolo až také zlé… Ale mám pocit, že ona je z kategórie ľudí, ktorým je zbytočné vyratúvať, koľko ľudí zastrelili na hraniciach a koľko ich zhnilo v base…
Rozmýšľam, čo sa zmenilo. Ó áno, môžeme povedať svoj názor. Ale už pomaly ani to nie, lebo tie pokuty za články v novinách a týždenníkoch akoby vracali dobu. Urážky cti stoja viac ako znásilnenie. ROzsudok je prekvapivo rýchly, ako tie za socializmu s nepriateľmi štátu. Rýchlejšie sa rozhodne o pokute pre urážku na cti ako v prípade vraždy. Ale jedna skvelá vec tu predsa len je: Môžem poslať svoje deti preč z tejto krásnej krajiny, ktorá sa rúti niekam do čiernej diery. A zatiaľ ma za to nikto nepošle sedieť.

Nataša Sallaiová

Nataša Sallaiová

Bloger 
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som obyčajná mama, zamestnaná, trochu trafená, nezodpovedná, a totálne sebakritická. Zbožňujem mačky, psov, a vôbec všetko, čo mi dokáže svoju lásku. Lebo všetci sme tak trochu egoisti, nie? Kto by to popieral, nemal by rád sám seba! Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáfejtónymoje šibnuté rozprávkykritikaSúkromnépoviedočky

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu