reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nataša Sallaiová

Nataša Sallaiová

Bloger 
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som obyčajná mama, zamestnaná, trochu trafená, nezodpovedná, a totálne sebakritická. Zbožňujem mačky, psov, a vôbec všetko, čo mi dokáže svoju lásku. Lebo všetci sme tak trochu egoisti, nie? Kto by to popieral, nemal by rád sám seba! Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáfejtónymoje šibnuté rozprávkykritikaSúkromnépoviedočky

reklama

poviedočky

Ak nejde o život...

Nataša Sallaiová

Ak nejde o život...

Svokra bola vždy odmeraná, ani si nepamätám, kedy sa usmiala. Bola veľmi zvláštny typ ženy: husárske fúziky pod nosom jej dodávali prísny výraz. Očami šibala zo strany na stranu ako had, ktorý sa chystá zaútočiť na svoju obeť. Keď som prišla bývať k nim, nevedela som o živote veľa - ako novovyliahnuté kurča na prahu dospelosti som prechádzala životom a ani som netušila, k čomu všetkému ma moja zvedavosť dotiahne.

  • 11. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 658x
  • 9
Naozaj?

Nataša Sallaiová

Naozaj?

Daj, Bože, aby to bol len zlý sen. Prebudím sa a všetko bude v poriadku. Žiadne barly, ani vozík, z ktorého sa mi robí zle od žalúdka. Slnečné lúče ma hryzú do tváre, predieram sa do reality... Otváram oči. Smola, nebol to sen. Vedľa postele sú tie hnusné barly s ohryzeným spodkom. To Laky, páčilo sa mu ochutnávať tvrdé drevo. Nenávidený vozík špatí výhľad na terasu. Nikdy už nebudem šťastná. Nikdy sa nerozbehnem po tráve, bicykel môže pekne hrdzavieť a všetky parádne lodičky na vysokom podpätku môžem vyhodiť z okna. Stačia mi obdraté bagandže, ktoré som nosievala na záhradku. Už ich nezoderiem...

  • 11. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 127x
  • 0
Predstava o láske

Nataša Sallaiová

Predstava o láske

Utekám po chodníku, snažím sa dobehnúť na autobusovú zastávku. So sipotom sa mi však dvere zatvárajú rovno pred nosom. Ustaté kosti ma tentoraz sklamali. Nuž čo, ostáva mi čakať na ďalší spoj alebo sa vybrať pešo.

  • 18. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 215x
  • 0
Seansa vo výťahu

Nataša Sallaiová

Seansa vo výťahu

Výťah sa pomaličky odliepa do zeme. Cítiť jemné mrazenie na chrbte, v končekoch prstov sa ozýva neurčitý tlak. Farebný gombík svieti jasnozelenou farbou. Zastavuje sa na osmičke. Pristupujú ďalší pasažieri. Jedna sadrová noha so svojou majiteľkou, chlapík na vozíčku s röntgenom v ruke i stará babička s prelepeným okom.

  • 13. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 134x
  • 1
Šťastná náhoda

Nataša Sallaiová

Šťastná náhoda

Obyčajná sobota na sídlisku. Oneskorení záhradkári sa vracajú z jarných prác, domovníčky prášia koberce. Ockovia sa spolu s kamarátmi z mokrej štvrte presúvajú na svoje obvyklé miesta na vysedené drevené lavice v pohostinstvách.

  • 9. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 593x
  • 0
reklama
Prvý deň v škole

Nataša Sallaiová

Prvý deň v škole

Na stolčeku je položená čistá košeľa, sviatočná mašľa a pod stolom čaká na svoju premiéru aktovka. Starostlivo vyčistené topánky sa lesknú od vytrženia. Malá školáčka, učupená v perine sa trasie ako osika. Veľké slzy sa jej kotúľajú po tváričke. Vlásky má spotené, čosi sa jej snívalo. „Bola tam učiteľka, ktorá strašne kričala a potom ma vyhodila za dvere...“

  • 5. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 904x
  • 0
Sused

Nataša Sallaiová

Sused

Krčma dýcha smradom z cigariet. Puch sa dá priam krájať. Na stoloch kolieska od pivových pohárov. Pri stoloch jednohubky – človiečikovia, ktorí celý deň čakajú, kým sa to tu otvorí, aby mohli vyjsť medzi ľudí. Do krčmy. Aby sedeli sami pri stole a popíjali jedinú svetlú iskierku dňa. Pohár pivka. „Prečo som sa vlastne oženil? Lebo to odo mňa spoločnosť očakávala, alebo snáď preto, že som nechcel ostať sám? Ľudia sa však ženia z lásky, nie z povinnosti. Asi som sa previnil voči mocnostiam života a preto sa teraz musím trápiť.

  • 10. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 579x
  • 7
Ako ďalej?

Nataša Sallaiová

Ako ďalej?

Tichá dedinka sa pomaly ukladá na večerný spánok. Stromy predlžujú svoje tiene, v potoku ticho žblnká mrznúca voda. Skromná žienka na priedomí sa na mňa usmieva a kýve rukou: „Dobrý deň, ako sa máte?“ Chcem začať o svojich problémoch s deťmi, v práci či doma. Zarazí ma však jej pohľad zastretý akýmsi tieňom. Akoby len čakala, až sa na ňu spýtavo pozriem, a už z nej vyrazí nekontrolovaná záplava slov: „Keby ste vedeli, aký mám ja kríž...

  • 5. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 936x
  • 1
Odpíše mi Ježiško?

Nataša Sallaiová

Odpíše mi Ježiško?

Malé dievčatko v kvetovanej suknieke sa predieralo cez lavice k stolu. „Pani učiteľka, ako sa píše adresa?“ Staršia učiteľka v okuliaroch sa prekvapene zahľadela do úprimnej tváričky. Prváčence sa potichu venovali svojmu zamestnaniu – s jazykom medzi perami kreslili zimné športy. Milanko, zababraný od vodových farieb, sa vŕtal v nose a sústredene dolaďoval farbu na snehuliakovi. Janka sa s potešením vnorila do snenia, oči prilepené na okennú tabuľu sa jej slastne privierali.

  • 30. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 671x
  • 7
Chudoba... Tratí cti?

Nataša Sallaiová

Chudoba... Tratí cti?

Predstavme si rodinku, sedem detí, muž a žena, na prvý i posledný pohľad opäť v inom stave. Oblečení viac než skromne a pomerne špinavo. Takých môžete stretnúť v okolí smetných nádob, a potom na diaľnici, ako sa terigajú po krajnici, vysilení a obťažkaní všetkým, čo smetiak dal.

  • 3. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 190x
  • 8
reklama
Kratučké memento (z denníka adolescenta)

Nataša Sallaiová

Kratučké memento (z denníka adolescenta)

Piatok Opäť sa hádali dlho do noci. Ani prsty v ušiach nepomohli. Čudujem sa, že susedia sa ešte so mnou vôbec normálne bavia, keď ma vidia umývať schody. Vlastne som vôbec netušil, že panelákové steny sú tenké ako papier. Mama kričala, oco sa veru nedal zahanbiť...

  • 11. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 229x
  • 4
Až po hrob

Nataša Sallaiová

Až po hrob

Bola noc. Tma sa dala krájať. Vo vzduchu bolo cítiť lipový kvet. Jemný zvuk tečúcej vody sa nevtieravo tisol do duše. Chladná rosa akoby čakala na svoju príležitosť. Ešte chvíľočku a slnko prehupne cez náhrdelník hôr na obzore. Nemohol spať.

  • 11. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 029x
  • 0
deduško

Nataša Sallaiová

deduško

Keď mi dovolil podať mu ruku, bola som vo vytržení. V mladosti si totiž sľúbil, že sa ho ženská ruka nedotkne. A to už ani nehovorím o dni, kedy mi dovolil mu dať pusu na líce. No nie, to teda bolo vyznamenanie. Fakt.

  • 24. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 011x
  • 1
Lepšie neskoro...

Nataša Sallaiová

Lepšie neskoro...

Staručký, ošumelý dedko sa šuchce popri regáloch samoobsluhy. Namáhavo sa uberá pomedzi instantné polievky a sterilizované strukoviny. V ruke mu visí vyťahaná taška s nákupom, na hlave má vyblednutú šiltovku. Poplátaná vetrovka na ňom visí ako na strašiakovi do maku. Oči mu už neslúžia, trasľavo obzerá konzervu pre mačky.

  • 22. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 057x
  • 7
Spomienky

Nataša Sallaiová

Spomienky

Sú ľudia, po ktorých ostane vo zvyšnom svete obrovská medzera. Diera, ktorá sa už nikdy nezaplní. Spomienky ešte síce jasne žiaria, ale postupne blednú. Diera však ostáva. Takí, čo ich môžeme nazvať osobnosťami, sú tu takisto len na chvíľu. Ako my všetci. Nepomôže potom nazerať do dvier, vyčkávať na okne, alebo s nádejou dvihnúť telefón, že to bude ten alebo tá, ktorého mám tak veľmi rada. Už nikdy...

  • 19. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 910x
  • 3
reklama
Učiteľský koláč

Nataša Sallaiová

Učiteľský koláč

Preto koláč, lebo aj keď je niekedy pripálený, tvrdý, alebo málo sladký, vždy chutí o trochu onakvejšie, než napríklad robotnícky chlebík. Ihneď na začiatku by som mala povedať, že môj genetický potenciál ma predurčuje stať sa učiteľkou. Ako ten malý dráčik, čo sa v rozprávke chcel stať požiarnikom, ja som si povedala vo veku 10 rokov, že sa stanem učiteľkou.

  • 28. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 151x
  • 5
Som hlúpa, alebo čo...

Nataša Sallaiová

Som hlúpa, alebo čo...

Šla som reklamovať futbalku. Nestála málo, ale viem, že sú aj také, čo stoja cez dve tisícky. Ale táto sa rozpadla po štyroch dňoch. Nuž, povedala som, si, moje dieťa, ktorému som ju venoaval na narodeniny, si to nezaslúži, a na 450 korún musím pracovať jeden celý deň.

  • 27. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 743x
  • 9
A oni si myslia, že to vyrieši trestné oznámenie. Koľký optimizmus!

Nataša Sallaiová

A oni si myslia, že to vyrieši trestné oznámenie. Koľký optimizmus!

Tak sa nám to začalo rozpadávať. Priznám sa, že som to čakala. Ale takto skoro! Ešte v roku 2003, keď slávnostne uviedli do prevádzky ten nešťastný tunel v Branisku, sa mi dostávali do uší správy o tom, ako sa správali robotníci na tomto cestnom unikáte k svojej práci.

  • 15. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 468x
  • 4
Spomienky starého stromu

Nataša Sallaiová

Spomienky starého stromu

Prečo ma tu zasadili, vôbec netuším. Neviem, či sa ma chceli zbaviť, keď ktosi hodil jabĺčko blízko močariny za dedinou. Bolo to tak dávno. Rok sa strieda s rokom, a postupne sa mení aj krajina, ktorá mi poskytla svoju náruč. Semienka neboli všetky prázdne, jedno sa ujalo a nesmelo sa zavŕtalo do bahnitej pôdy. Ukázalo sa, že bolo šťastie, že ma malý Ferko - on to bol, ako mi dôverne pošepol vetrík - zahodil k močiaru.

  • 18. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 949x
  • 2
Odpusť mi, Bože...

Nataša Sallaiová

Odpusť mi, Bože...

laebo skôr ona by mi mala.  Nie vždy som ju mala rada. Všetky ženy to poznajú - svokra je jednoducho človek, ktorý robí všetko inak ako ja. S prstom mi prechádza po okennej rímse a hľadí na prach, ktorý jej tam ostal - a pritom doma má bordel. Tisíckrát ochutná omáčku a stále si musí niečo prisypať - vegetu, soľ, ocot... Len aby dala najavo, že stojím za prd.

  • 20. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 795x
  • 22
reklama
SkryťZatvoriť reklamu